NA ZAČIATOK
|
Parlament sa poslednýkrát stretol na riadnej schôdzi
Novela ústavy, ktorou sa o. i. prenášajú právomoci prezidenta odvolávať a menovať predsedu a členov vlády v čase neobsadenia postu hlavy štátu a odpočet Programového vyhlásenia vlády boli najočakávanejšími bodmi poslednej riadnej 49. schôdze Národnej rady (NR SR). Parlamentné zasadnutia sa však ešte nekončia, nakoľko v utorok sa poslanci zídu na mimoriadne zvolanej 51. schôdzi, ktorá ma jediný bod, návrh 30 opozičných poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.
Premiér Vladimír Mečiar v piatok v Slovenskom rozhlase (SRo) pohrozil, že ak opozícia svoj návrh nestiahne, nemusí podpísať ústavný zákon o prenose prezidentských kompetencií. Poslanci najprv v utorok 14. júla neschválili novelu ústavného zákona z dielne Slovenskej národnej strany (SNS), aby vzápätí hlasmi všetkých 131 prítomných poslancov prijali prvú alternatívu vládnej novely Ústavy, takmer identickú s návrhom SNS. Poslanci tiež prijali pozmeňovací návrh predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča, podľa ktorého kandidáta na post hlavy štátu môže predložiť nie jeden ale minimálne osem poslancov. Druhý Gašparovičov návrh požadoval najmenej 30 predkladateľov, no nezískal dostatočnú podporu. Schválený ústavný zákon je historicky prvou novelou Ústavy, ktorá bola prijatá 1. septembra 1992. Novela začne platiť v deň jej uverejnenia v Zbierke zákonov. Je to pekná bodka, lebo to bolo určite posledné hlasovanie za novelu Ústavy v tomto volebnom období parlamentu, uviedol pre agentúru SITA poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ján Cuper. Predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda k hlasovaniu uviedol, že nie vláda si osvojila návrh SNS, ale vláda a SNS si osvojili návrh občanov Slovenska, ktorí vo svojej petícii žiadali aj to, aby bolo zabránené ústavnej kríze. S odpočtom svojej práce počas štvorročného pôsobenia predstúpili v piatok 10. júla pred poslancov členovia vlády. Vládny odpočet, ktorý kabinet prezentoval v parlamente, mal 681 strán a v kompletnom balení vážil takmer 3,5 kilogramu. Rozdelený bol do 27 oblastí, z toho 18 ministerstiev a deväť ústredných orgánov štátnej správy. Celý materiál uviedol v piatok predseda vlády Vladimír Mečiar. Po ňom ministri predniesli zo správ svojich rezortov najzávažnejšie pasáže. Ich vystúpenia, ktoré trvali osem a pol hodiny, v priamom prenose v piatok a v utorok vysielala Slovenská televízia (STV). V následnej diskusii vystúpilo viacero opozičných poslancov, ktorí činnosť vlády podrobili ostrej kritike. Verejnoprávna televízia však parlamentnú rozpravu už nevysielala, no niekoľko dní reprízovala vystúpenia premiéra a podpredsedov vlády. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Čarnogurský chcel podľa vlastných slov požiadať vládu, aby svoj odpočet predniesla ešte raz, aby si ešte dlhšie mohol dopriať pôžitok úžasu nad tým, o akej krajine vo svojich prejavoch rozprávali. Slovensko to podľa neho určite nebolo. Predseda KDH sa potom venoval kritike práce vlády v oblasti zahraničnej politiky, rezortu vnútra a obrany. Poslanci na 49. schôdzi ďalej neschválili návrh ústavného zákona o strategických podnikoch v oblasti plynárenstva a energetiky. Zákon predložili poslanci Združenia robotníkov Slovenska (ZRS). Opoziční poslanci však tento návrh označili za nič neriešiaci a prázdny. Po tomto neúspechu sa vládna koalícia pokúsila na program schôdze zaradiť návrh uznesenia na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických plynárenských a energetických podnikov. Obštrukcia opozičných poslancov však jeho zaradeniu zabránila a tak lídri HZDS a ZRS avizujú petičnú akciu za vypísanie referenda. V sále však neboli prítomní ani viacerí koaliční poslanci najmä z vládneho hnutia, ktorí sa práve dozvedeli, že HZDS s nimi na kandidátku do septembrových volieb neráta. Kontroverznú novela školského zákona, predloženú skupinou poslancov za SNS, tiež parlament neschválil. Opozícia a najmä maďarskí poslanci kritizovali jej znenie, pretože podľa nich bola politicky podfarbená, protiústavná a diskriminujúca národnosti. Je to útok na právo menšín a ich školstvo, uviedol László Szigeti. Podľa predkladateľov zo SNS mala nová právna norma zvýšiť úroveň znalosti slovenského jazyka a možnosť predstaviteľov národnostných menšín uplatniť sa v spoločnosti. Iredentistické sily podporované z Maďarska sa snažia o to, aby sa Maďari na Slovensku cítili ako občania Maďarskej republiky, uviedol predseda SNS Ján Slota. Nevôľu vyvolalo schválenie dvoch vládnych noviel, týkajúcich sa samosprávy. O novelách zákonov o komunálnych voľbách a obecnom zriadení rokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Novela zákona o voľbách zaviedla jeden viacmandátový volebný obvod. Zároveň sa zakladá na tzv. etnickom princípe, čo znamená, že národnosti budú zastúpené v riadiacich orgánoch obcí podľa pomeru, v akom sa prihlásili k jednotlivým národnostiam pri poslednom sčítaní. Novela zákona o obecnom zriadení umožňuje obciam rozhodovať a vyhlasovať referendum len o otázkach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Ak obec ďalej pokračuje v krokoch, ktoré súd označí za protizákonné, môže dostať pokutu až tri milióny korún. Nová právna norma má podľa predkladateľa, Ministerstva vnútra (MV SR) zabrániť podobným situáciám, aké vznikli pri miestnych referendách v Svätom Juri a v Štúrove, kde obyvatelia hlasovali o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta. Opoziční poslanci obe prijaté novely kritizovali, pričom avizovali podania na Ústavný súd (ÚS SR). Podanie zvažujú aj Združenie miest a obcí (ZMOS) a Únia Miest a obcí (ÚMO), pričom druhá zo stavovských organizácií 14. júla požiadala premiéra Mečiara, aby obe novely vrátil do parlamentu.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
