NA ZAČIATOK
|
Katedrálny grécko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
 Katedrálny grécko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, Prešov (53 km JZ)
Jednoloďový gréckokatolícky chrám Svätého Jána Krstiteľa stojí na mieste pôvodného gotického, špitálskeho kostola zo začiatku 15. storočia. Ešte v roku 1429 bola udova chrámu vo výstavbe. V blízkosti chrámu sa nachádzala mestská nemocnica a chudobinec, ktoré v roku 1673 zanikajú.
Od roku 1673 kostol s priľahlými budovami preberajú minoriti a prestavujú ich na kláštor. Dnešnú podobu dostával tento chrám v rokoch 1753-1759 zásluhou člena veľkovaradínskej kapituly biskupa Štefana Keczera, veľkého mecenáša minoritov.
Štefan Keczer dal chrám predĺžiť apostaviť novú svätyňu na západnom priečelí, nad pôvodnou svätyňou dal postaviť chór. Fasádu chrámu opatril kamenným portálom s kamennými vázami. Táto baroková prestavba je dielom majstra Gašpara Urlespachera z Prešova. Sochy sv. Štefana a Ladislava na čelnej strane chrámu sú od košického sochára Jozefa Hartmanna.
Z pôvodnej stavby sa zachovala iba neskorogotická sieťová klenba v starej svätyni nad dnešným chórom. Po zrušení rehole minoritov Jozefom II. v roku 1787 boli budovy značne poškodené požiarom. Až do roku 1821 slúžili mestu ako vojenské skladištia.
V roku 1821 boli chrám a priľahlé budovy bývalého kláštora pridelené biskupovi novozriadenej prešovskej gréckokatolíckej diecézy. V jej správe zotrvali až do roku 1950. V tom čase vtedajší stalinský režim násilne likvidoval gréckokatolícku cirkev a tak tieto stavby pripadli pravoslávnej cirkvi.
Gréckokatolícky chrám opäť slúži svojmu majiteľovi, gréckokatolíckej cirkvi od 5. júla 1968.
Terajší katedrálny chrám má tri bočné kaplnky. Na severnej strane kaplnky svätého kríža, ktorej oltárny obraz zobrazujúci Spasiteľa na kríži namaľoval Jozej Miklossy. Na južnej strane je to kaplnka svätých apoštolov Petra a Pavla. V nej sa nachádza aj katafalk s telesnými ostatkami sídelného biskupa prešovskej diecézy Pavla Gojdiča, ktorý zomrel ako martýr Svätej cirkvi v roku 1960 v leopoldovskej väznici. Obe kaplnky boli k chrámu pristavané v roku 1835. Vpravo od vchodu do chrámu jetretia kaplnka, tzv. farská. Za jej oltárom stojí drevená socha čiernej madony z 18. storočia.
Na strope chrámovej lode sú štyri fresky zo života sv. Jána Krstiteľa, dielo neznámeho košického umelca z roku 1757. Maľby vo svätyni a nedokončené maľby v lodi nad vchodmi do bočných kaplniek pochádzajú z roku 1881 a sú dielom Ignáca Roškoviča.
Biskup Jozef Gaganec prispôsobil chrám byzantskej liturgii. Dal postaviť ikonostas a oltár. Ikonostas vyhotovili sochár Juraj Román a maliar Albert Fikas z Viedne v roku 1846. Autormi obrazov boli umelci gréckokatolíckeho biskupstva Jozef Miklossy a Michal Mankovicas.
Kazateľnica je z 18. storočia. Olejomaľba je dielom majstra Mikulása Jordána, ktorý namaľoval aj nástenným obraz medzi kazateľnicou a ikonostasom. Predstavuje stretnutie starca Simeona so Synm Božím.
Pod chrámom je rozsiahla krypta, v ktorej sú pochvané mnohé osobnosti cirkevného života.
V rokoch 1977-1980 sa uskutočnila generálna renovácia katedrálneho chrámu, na ktorú prispeli veriaci zo všetkých farností diecézy.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
