NA ZAČIATOK
|
Unikátny drevený artikulárny kostol je na zozname UNESCO
POPRAD 8. júla (SITA) Zaradenie dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO považuje historička Múzea v Kežmarku Nora Baráthová za niečo fantastické. Na druhej strane sa však obáva, či to Kežmarčania dokážu využiť vo svoj prospech. Zdá sa mi, že sa nevieme predávať. V Kežmarku by sme mohli žiť z cestovného ruchu, uviedla pre SITA. Kežmarok však nie je pre domácich ani zahraničných turistov neznámy.
Ročne navštívi drevený evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku viac ako 20 000 ľudí. Okrem Slovákov sú to Nemci, Maďari, Česi, Američania či Izraelčania.
Pamiatkový úrad nás upozornil, že cestovné kancelárie zaraďujú tieto pamiatky do svojich poznávacích zájazdov, povedal pre SITA farár Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Kežmarku Roman Porubän. V drevenom kostole dokážu sprievodcovia poskytnúť výklad okrem slovenčiny aj v nemčine, angličtine, poľštine a maďarčine. Propagačné materiály sú k dispozícii v slovenčine, nemčine a angličtine. Informáciu o tom, že bol kostol zaradený do zoznamu UNESCO zatiaľ evanjelická cirkev nemá oficiálne.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku je počas letnej sezóny od 1. mája do 31. októbra otvorený denne okrem nedele od 9:00 do 12:00 a od 14:00 do 17:00 aj so sprievodcom. V zimnej sezóne je kostol otvorený len v utorok a piatok od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00. V ostatných dňoch, okrem nedele, je možné dohodnúť si termín návštevy u vlastníka objektu.
Pôvodný drevený artikulárny kostol v Kežmarku postavili v rokoch 1687 až 1688. Keďže išlo o provizórne riešenie, v roku 1717 začali kežmarskí protestanti s prestavbou kostola. Do súčasnej podoby ho dostali za necelé tri mesiace. Kostol mohli protestanti stavať len za určitých podmienok, zákonných článkov artikúl, stanovených na Šopronskom mieri v roku 1681. Kostol musel stáť mimo mestských hradieb, po jednom v slobodnom kráľovskom meste a maximálne dva v jednej župe. Kostol sa mohol postaviť len na náklady evanjelickej cirkvi a z najlacnejšieho stavebného materiálu. Kežmarský kostol je tak postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Kežmarský artikulárny kostol je typický okrúhlymi oknami. Podľa tradície kostol pomáhali stavať švédski námorníci, ktorí dali podobu aj streche kostola. Tá podľa N. Baráthovej pripomína provu lode.
Drevené kostolíky v slovenskej časti Karpatského oblúka sa stali súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rozhodli o tom v pondelok v kanadskom Quebecku na 32. zasadnutí Výboru UNESCO. Do zoznamu bolo vybraných osem kostolov - rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervatove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej.
ro;bl
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
