NA ZAČIATOK
|
Čachtický hrad
 Čachtický hrad, Čachtice (14 km S)
Vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II.
Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, začas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu, ktorého neskôr popravili vo Veľkých Kostoľanoch. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákocziho II. A odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie. Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel. Na Čachtickom hrade žila najmasovejšia vrahyňa v našich dejinách /podľa niektorých zdrojov na svete/ Alžbeta Báthoryová /1560 - 1614/, manželka župana a hlavného kapitána uhorských vojsk Františka Nádasdyho. Za vyše štvrťstoročie - od 1585 do 1610 - zavraždila na svojich majetkoch, hlavne však na Čachtickom hrade vyše 600 mladých dievčat /aj niektoré šľachtičné/. Podľa legendy sa kúpavala v krvi mladých dievčat, aby si zachovala krásu a mladosť. O jej činoch sa od začiatku vedelo, jej manžel zločiny nielen kryl, ale sám sa prizeral mučeniu vlastnej sestry. Masové vraždenie vyvolávalo odpor poddaných, preto kráť Matej II v roku 1610 nariadil palatínovi Jurajovi Thurzovi zločiny vyšetriť. Thurzo Alžbetu Báthoryovú prichytil pri čine a odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade, kde o 4 roky zomrela.
Čachtický hrad sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Čachtický hradný vrch.
Po stránke botanickej je územie významné výskytom mnohých mediteránnych xerofytných a xerotermných druhov. Vrch bol kedysi porastený najmä dubom plstnatým a jaseňom mannovým. Odlesnením, pastvou a eróziou les ustúpil a zanikli podmienky na regeneráciu pôvodnej vegetácie. Dnes je územie pokryté sekundárnymi spoločenstvami xerotermnej vegetácie pestrého zloženia. V SR len tu rastie ranostaj ľúby, ďalej sa tu vyskytuje kavyľ stredomorský i Ivanov, sinokvet mäkký, Ľan rakúsky a iné.
Po stránke zoologickej je treba spomenúť výskyt mnohých teplomilných druhov, z ktorých niektoré patria medzi vzácne a chránené. Z hmyzu si zasluhuje pozornosť fuzáč, bezkrídla kobylka sága stepná, modlivka zelená, vidlochvost feniklový a iné.
Obdobne aj stavovcom dáva lokalita možnosti existencie. Žijú tu druhy, ktoré sa zachovali u nás z interglaciálov, prípadne teplých období postglaciálu, prispôsobiac sa sekundárnym lesostepiam. Na teplých výslnných stráňach žijú druhy ako napríklad jašterica zelená, ktorá sa tu vyskytuje v hojnom počte. Nesporný je ornitologický význam lokality. Už samotný hrad dáva možnosť existencii a hniezdeniu najmä sovám. Bol zaznamenaný i výskyt skaliara pestrého.
Z obce Čachtice vedie zelená turistická značka k hradu Čachtice, ktorá pokračuje až do obce Višňové. Trasa vedie od autobusovej zastávky v Čachticiach asfaltovou cestičkou a k hradu trvá asi 45 minút.
Jednotlivé objekty hradu:
palác hradný (1.pol.13.st., gotika), kaplnka hradná (14.st., gotika), veža obytná (14.st.), brána opevnenia (15.st.), múr hradbový juhozápadný (15.st.), múr hradbový východný (14.-15.st.), múr hradbový severný (15.st., renesancia), nádvorie (17.st.)
V okolí Drugetovská kúria; Draškovičovský kaštieľ; Kaštieľ Chtelnica; Zámok Smolenice; Hrad Dobrá Voda; Nové Mesto nad Váhom; Piešťany; Bradlo; Stará Turá; NPR Plešivec.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
