NA ZAČIATOK
|
Vraciame sa do päťdesiatych rokov
Pred návštevou V. Mečiara vo Vrbovom niektoré médiá uverejnili články o tom, ako matka R. Remiáša pôjde na míting, aby sa pozrela na vraha svojho syna. Takéto informácie uverejňujú noviny, ktoré na každej stránke skloňujú demokraciu, dodržiavanie zákonov, keťasia o právnom štáte a ktovie čo ešte. Bez mihnutia oka uverejnia niečo, čo nemá nijaký právny podklad, lebo nijaký súd nerozhodol o niečom podobnom, píše v denníku Slovenská Republika poslanec za HZDS Dušan Slobodník.
Skutočne majú pravdu tí, čo hovoria, že sa vraciame do päťdesiatych rokov, keď sa ešte pred procesmi odsudzovali ľudia, nadávalo sa im do zločincov, exponentov imperializmu a podobne. Novinárska etika by mala byť v každom novinárovi, a keď už nie je, tak vydavateľ by mal postupovať aspoň podľa platných zákonov. Nič podobné sa u nás nerobí; len tak od pera odsúdime človeka, len tak od pera obžalujeme, len tak naverímboha si popasieme čitateľov na hocičom neverifikovanom. Kto potom rozoštváva túto spoločnosť, kto hlása neoverené bludy, kde sa podela novinárska etika?, pýta sa Slovenská Republika. Dušan Slobodník neraz tvrdil, že taká sloboda tlače, aká je na Slovensku, neexistuje asi nikde na svete. Vyzerá však skôr ako smetisko, na ktorom sa hrabú hlodavce a konzumujú všetko, čo sa konzumovať dá. Novinári a vydavatelia takzvanej objektívnej, nezávislej a ešte aj demokratickej tlače píšu tiež všetko. Len na rozdiel od hlodavcov na svojom mediálnom smetisku šíria smrad, ktorým zamorujú všetky kúty Slovenska. Čo by asi povedal pán Orme, keby v New York Timese vyšiel článok, že Bill Clinton je vrahom hocikoho, komu deň predtým vybuchlo auto. Slovenské novinové paradoxy majú naozaj ďaleko od demokracie, dodržiavania zákonov, etiky žurnalistiky. Vyrástli nám, žiaľ, žurnalistickí snajperi. Novinárstvo je pre nich to isté, čo pre ostreľovača ľudský terč, uzatvára Slovenská Republika.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
