NASTAV AKO DOMOVSKÚ STRÁNKU  

MESTO.SK - ŽIAR NAD HRONOM - KULTÚRA, SPOLOČNOSŤ - ČLÁNOK
  FIRMY . UBYTOVANIE . POŠTA A WEB

SPRAVODAJSTVO . KAMVYRAZIT.SK . ŠPORT
 podkapitoly

 NA ZAČIATOK
  KULTÚRA, SPOLOČNOSŤ
    MODELING 




 článok
 KULTÚRA, SPOLOČNOSŤ    Sobota 19.Apríl 2008 22:35 
Legenda filmového strihu Maximilián Remeň

Filmovému strihačovi Maximiliánovi Remeňovi dnes odovzdali národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Rozhodlo o tom prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
Maximilián Remeň sa narodil 3. decembra 1927 v Ilji v okrese Žiar nad Hronom. Po absolvovaní filmovej réžie zameranej na strih na pražskej FAMU v roku 1956 nastúpil do Slovenskej filmovej tvorby, kde pracoval 35 rokov.


Remeň začínal ako strihač spravodajských filmov a žurnálov a zároveň spolupracoval na krátkych filmoch Štefana Uhra, Petra Solana či Jaroslava Pograna. V hranom filme debutoval ako strihač v roku 1958. Išlo o veselohru Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu.
Remeň sa stal v priebehu polstoročia skutočnou legendou slovenského strihu. Na konte má vyše dvesto zostrihaných dokumentov a animovaných filmov a približne rovnaký počet hraných a televíznych snímok. Spolupracoval s väčšinou významných slovenských režisérov na dielach zlatého fondu slovenskej kinematografie. Režisérovi Paľovi Bielikovi strihal napríklad filmy Kapitán Dabač (1959) či Jánošík I II (1962, 1963). Podieľal sa aj na filmoch Štefana Uhra Panna zázračnica (1966), Keby som mal pušku (1971), Pásla kone na betóne (1982) a ďalších. Spomedzi najznámejších filmov v réžii Martina Hollého treba spomenúť Havrania cesta (1962), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971), Noční jazdci (1981)či Soľ nad zlato (1982). Remeň spolupracoval i so Stanislavom Barabášom (Pieseň o sivom holubovi, 1961; Zvony pre bosých, 1965), Jurajom Jakubiskom (Zbehovia a pútnici, 1968), Martinom Ťapákom (Nevesta hôľ, 1971; Pacho, hybský zbojník, 1975; Sváko Ragan, 1976; Plavčík a Vratko, 1981; Popolvár najväčší na svete, 1982) či s Dušanom Rapošom (Fontána pre Zuzanu, 1985; Rabaka, 1989). Remeň zostrihal za 35 rokov stovky filmov. Jeho posledným dielom bol sci-fi príbeh Gemini (1991) Pavla Gejdoša mladšieho.
Maximilián Remeň je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž III. triedy. Za celoživotný prínos v oblasti filmu získal Zlatú kameru.


cl;lu
.

diskusia (0) sita

Návrat na predchádzajúcu stranu