NA ZAČIATOK
|
V stredu uplynie 21 rokov od sviečkovej manifestácie
Slávnostnou svätou omšou v stredu o 16:30 v Dóme sv. Martina v Bratislave, ktorú bude celebrovať bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, sa začne pripomienka 21. výročia sviečkovej manifestácie. Po nej bude o 18:00 spomienkové zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí pred budovou Slovenského národného divadla. O 18:40 bude spomienka pokračovať modlitbovým zhromaždením.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.
Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred dvoma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Sviečková manifestácia alebo Bratislavský veľký piatok bola podľa historika Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského vyvrcholením opozičných snáh oficiálnej a utajenej časti cirkvi a laického apoštolátu proti komunistickému ateistickému režimu na Slovensku počas tzv. normalizácie. Aj keď demonštrácia bola zvolaná v súlade s ústavou a inými zákonmi, totalitné úrady ju zakázali a jej organizátorov protiprávne zaistili. Približne 10 000 účastníkov z celého Slovenska však našlo odvahu vyjsť z anonymity a napriek zastrašovaniu sa na nej zúčastnili, uviedol Dubovský. Nárast odvahy disentu a občanov po sviečkovej manifestácii vyvolal podľa Dubovského ďalšie aktivity ako protesty na výročie okupácie Československa z roku 1968, na výročie vzniku ČSR, vznik Československého helsinského výboru v novembri 1988, protesty počas Palachovho týždňa v januári 1989, petíciu Niekoľko viet, vznik a činnosť Bratislavskej päťky... Sviečková manifestácia sa pre jej charakter požiadaviek, odvahu vzoprieť sa a utrpenie účastníkov stala systémovým začiatkom definitívneho pádu komunistickej totality u nás, zdôraznil Patrik Dubovský.
S myšlienkou zorganizovať manifestáciu prišiel v decembri 1987 podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný, ktorý slovenským zahraničným organizáciám zaslal list a požiadal ich o podporu myšlienky protestných manifestácií pred československými veľvyslanectvami. V januári 1988 československá rozviedka zachytila listy Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí. Vo februári 1988 Ján Čarnogurský dostal od Šťastného správu, ktorá pozývala domov zapojiť sa do manifestácií, aby upozornili na prenasledovanie na Slovensku. V marci boli o príprave manifestácie informovaní aktivisti podzemnej cirkvi.
rp;nr
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
