NA ZAČIATOK
|
Hradné múzeum chce založiť klaster juhoslovenských hradov
Hradné múzeum vo Fiľakove chce v spolupráci s maďarským Združením hradov horného Uhorska založiť v rámci európskeho Programu cezhraničnej spolupráce Maďarskej a Slovenskej republiky klaster pohraničných hradov južného Slovenska. Klaster by mal podľa riaditeľa Hradného múzea vo Fiľakove Attilu Agócsa zastupovať spoločné záujmy správcov juhoslovenských hradov, koordinovať ich odbornú spoluprácu, tvoriť spoločné programy, zosúlaďovať a tematizovať ich ponuku.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Dni mesta Tisovec ponúknu umenie, šport aj atrakcie
BANSKÁ BYSTRICA 17. júna (SITA) Hudobné koncerty, športové zápolenia, jarmok, rôzne výstavy, jazdu historickým vlakom a ďalšie atrakcie ponúkne mesto Tisovec v okrese Rimavská Sobota svojim obyvateľom a návštevníkom od štvrtka do nedele na 14. ročníku Dní mesta
Podujatie otvorí vo štvrtok podvečer slávnostné zasadnutie tisovského komunálneho parlamentu spojené s udelením ceny mesta a cien primátora.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Konečne objav v Drienčanskom krase!
[Slovenská speleologická spoločnosť OS Rimavská Sobota, Igor Balciar ]
Po asi hodinovej práci sme dosiahli otvor veľkosti 40 x 60 cm. Po prekonaní 1,5 m stupňa sa mi Jano stratil niekde v tme a bolo počuť iba veľké „óóó!“....
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (2)
|
Účasť vo voľbách predsedov krajov bola historicky nízka
Rekordne málo - 11,07 percenta oprávnených voličov hlasovalo v sobotňajších voľbách predsedov samosprávnych krajov. Účasť v týchto voľbách je najnižšou účasťou vo všetkých voľbách, ktoré sa v Slovenskej republike konali od jej vzniku v roku 1993, povedal na dnešnej tlačovej besede v Bratislave k oficiálnym výsledkom 2. kola volieb do orgánov samosprávnych krajov predseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR Peter Mach.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Lučenskí jaskyniari v Hrušove 
Študent Združenej školy sklárskej v Poltári Martin Šinkov povedal svojmu profesorovi F. Radingerovi, že v Hrušove okr. Veľký Krtíš je jaskyňa, kde chodievali ako malí chlapci. To bol impulz k prieskumu.
Sme členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti- oblastná skupina Rimavská Sobota a dňa 14.mája 2005 sme sa vybrali na prieskum lokality do Hrušova.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Zmena vlastníctva najväčší problém kultúrneho dedičstva
LEVOČA 15. apríla (SITA) Diskontinuita vlastníckych vzťahov po druhej svetovej vojne predstavuje najzávažnejší problém ochrany kultúrneho dedičstva vo východnej Európe, vrátane Slovenska. Po vojne došlo k znárodňovaniu, čím vznikli nové vlastnícke väzby, ktoré boli anonymné. Po roku 1989 sa majetok vracia späť do rúk pôvodných vlastníkov, alebo sa dostal do rúk nových vlastníkov a tým sa vytvorila nová kvalita vlastníckych vzťahov.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Aktuálne akcie a atrakcie mesta aj na WAPe
V spolupráci s mobilnými operátormi ORANGE (WAP+Panorama) a EUROTEL (WAP) sme rozšírili našu ponuku distribúcie databázy kultúrnych, spoločenských, športových podujatí a zoznamu kultúrneho dedičstva o mobilnú sieť. WAPovú verziu rimavskosobotských akcií a atrakcií nájdete na adrese wap.kamvyrazit.sk . Viac sa o celom projekte dočítate v dokumente KamVyrazit: www.mesto.sk/projekt/kamvyrazit.doc (1,8 MB) alebo v iných formátoch v pätičke stránky.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Levočská Biela pani z Oždian
Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučenskej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani (Júlia Korponayová), skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Sobôtka
Zvyšky hradu Sobôtka sa nachádzajú 2 km od centra Rimavskej Soboty, na pravom brehu rieky Rimavy v miestnej časti Sobôtka, blízko pri križovatke ciest Rimavská Sobota-Lučenec-Tisovec. Hrad, alebo pevnosť, ktorú tu dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa, dobylo v roku 1460 vojsko kráľa Mateja. Počas osmansko-tureckých okupácií v roku 1555 dal fiľakovský beg Mehemet na zrúcaninách postaviť hrad. Hrad Sobôtka sa tak stal jednou z najsevernejšie položených tureckých pevností v Európe.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Zaniknuté kúpele Hajnačka
Na rovinke pod ruinami hradu sa nachádzajú pramene studenej kyselky bohaté na sírovodík a oxid uhličitý, vedľa ktorých bola v 19. storočí kúpeľná osada. Bolo tu 24 izieb a 12 kúpeľných vaní. V roku 1857 tu bolo počas letného obdobia 250 stálych kúpeľných hostí. Majiteľom kúpeľov bol barón von Keményi. Ešte v 19. storočí zanikli, príčinu zániku nepoznáme. Dnes je celá oblasť takmer neprístupná a močaristá.
diskusia (2)
|
Rimavská Sobota a 20. poludník
Mestom Rimavská Sobota prechádza 20. poludník. Žiaľ podobne ako v Moldave nad Bodvou, ktorou prechádza 21., obidve miesta nie sú nijako vyznačené. Je škoda, že na Slovensku nevieme „predať“ aj to málo čo u nás máme. Opačným príkladom je Prešov. Mestom prechádza ako jediným na Slovensku zemská rovnobežka a to číslo 49. Nájdete ju blízko Hlavnej 126 cez cestu, kde je vyznačená kovovou platňou a ďalej prechádza Špitálskou, Metodovou a Dilognovou ulicou. Priamo na rovnobežke je postavená tiež Prešovská hvezdáreň. Na Slovensku rovnobežka prechádza blízko miest Ilava (1 km severne od mesta) a Snina (4 km severne od mesta). Najbližšie mesto ležiace na rovnobežke je ukrajinský Severodoneck vzdialený od Prešova približne 1200 km. Na obrázku turistická atrakcia Prešova.
diskusia (2)
|
Vodné mlyny na Rimave
Keď som dopísala článok týkajúci sa našej Rimavy a jeho nábrežia rozmýšľala som o čom by mohol byť ďalší príspevok Ako tak rozmýšľam.....spomenula som si na vodné mlyny,ktoré kedysi stáli na našej rieke.
Zaujíma Vás to?
Aby som bola presná znova sa vrátim ku knihe Stručné dejiny Malohontu od Prof. Dr. Leona Sokolovského.
Tam som sa dočítala.....
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Vznik Rymoa Zumbot - y 
Dnes už možno každý vie, že meno Sobota v názve nášho mesta súvisí s dňom, keď sa tu zvykli konať pravidelné týždenné trhy.
Pri listovaní knihy STRUČNÉ DEJINY MALOHONTU,
od Prof. PhDr. Leona Sokolovského som sa dopátrala aj
k presnejším informáciám.
Románsky kostol sv. Jána Krstiteľa a sobotné trhovisko v jeho bezprostrednej blízkosti sa už v 11.storočí stali miestom spoločného života nášho mesta a okolitých osád.
Podľa tradície siahajúcej do stredoveku sa Rimavská Sobota po latinsky nazývala Villa Stephani, po nemecky Stefelsdorf, po maďarsky Istvánfalva, teda v slovenskom preklade Štefanova Ves, respektíve Štefanová.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Interiér Gemersko-malohontského múzea II.
Pôvodným sídlom Gemersko-malohontského múzea, až do roku 1910 bola budova bývalého župného domu na Hlavnom námestí. Muzeálne zbierky sa v rokoch 1882-1910 niekoľkokrát sťahovali a vtedajší riaditeľ Ján Fábry (riaditeľom do roku 1907) intenzívne pracoval na hľadaní nových dôstojnejších priestorov pre rozrastajúce sa múzeum.
V roku 1910 odkúpilo múzeum budovu bývalých delostreleckých kasární, ktoré boli situované na okraji mesta Rimavská Sobota. Odvtedy sídli vtedajšie Gemerské múzeum na novšom námestí formovanom začiatkom 20.stororočia, ktoré nesie názov Námestie Mihálya Tompu. Klasicistická dvojpodlažná budova pôvodne delostreleckých kasární pochádza z roku 1850 a bola postavená podľa projektu budapeštianskeho architekta Ferenca Miksa.
pozri si fotoalbum, diskusia (1)
|
Interiér Gemersko-malohontského múzea I.
Gemersko-malohontské múzeum patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Vzniklo v septembri v roku 1882, po veľkolepej umelecko - archeologickej výstave. Organizátori výstavy neskôr položili základy budúceho župného múzea a zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Z jeho bohatých zbierok prinášame tento fotoalbum.
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Múmia v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské múzeum na námestí M. Tompu má vo svojej zbierke slovenskú raritu. Múmia a sarkofág ženy z lokality Abusir el-Melek (Egypt), z 22.-26. neskorogréckej periódy spolu so suvenírmi, medzi ktorými sú viaceré kópie pôvodných kultových predmetov /scarabeá, kanopa/. Súbor egyptologických predmetov daroval v roku 1910 rimavsko-sobotský zeman a právnik Munkácsi Súto István.
diskusia (3)
|
|
