NA ZAČIATOK
|
Korňanský ropný prameň
Korňa (6 km Z)
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
diskusia (0)
|
Korňanský ropný prameň
Korňa (6 km Z)
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
diskusia (0)
|
Klokočovské skálie
Klokočov (8 km SZ)
Nesúvislá skalná stena v dĺžke asi 300m s výškou 2 až 20 m s výraznou guľovitou odlučnosťou, ktorá je ojedinelá nielen v území CHKO, ale i v rámci Slovenska. Výskyt pieskovcových gúľ s priemerom aj 2 metre je viazaný na úzky pruh Ciežkovického pieskovca a je veľkým dôkazom fantázie prírody medzi Klokočovom a Milošovou v časti Megoňky. Vyskytujú sa tu tiež bohaté porasty chránených rastlín.
diskusia (0)
|
Klokočovské skálie
Klokočov (8 km SZ)
Nesúvislá skalná stena v dĺžke asi 300m s výškou 2 až 20 m s výraznou guľovitou odlučnosťou, ktorá je ojedinelá nielen v území CHKO, ale i v rámci Slovenska. Výskyt pieskovcových gúľ s priemerom aj 2 metre je viazaný na úzky pruh Ciežkovického pieskovca a je veľkým dôkazom fantázie prírody medzi Klokočovom a Milošovou v časti Megoňky. Vyskytujú sa tu tiež bohaté porasty chránených rastlín.
diskusia (0)
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto (20 km JV)
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
diskusia (0)
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto (20 km JV)
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
diskusia (0)
|
Veľká Rača
Oščadnica (24 km SV)
Rozprestiera sa v katastrálnych územiach obcí Klubina, Oščadnica, Stará Bystrica a Zborov nad Bystricou. Je ojedinelou ukážkou prirodzeného, dlhú dobu kontinuálne sa vyvýjajúceho lesného ekosystému. Sú tu tiež ukážky pseudokrasových javov ako napr. skalné diery, ojedinelé na území Kysúc a zvyšky zachovalých prirodzených lesov pralesovitého charakteru.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Veľká Rača
Oščadnica (24 km SV)
Rozprestiera sa v katastrálnych územiach obcí Klubina, Oščadnica, Stará Bystrica a Zborov nad Bystricou. Je ojedinelou ukážkou prirodzeného, dlhú dobu kontinuálne sa vyvýjajúceho lesného ekosystému. Sú tu tiež ukážky pseudokrasových javov ako napr. skalné diery, ojedinelé na území Kysúc a zvyšky zachovalých prirodzených lesov pralesovitého charakteru.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Suľovské skaly 
Súľov-Hradná (33 km J)
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Suľovské skaly
Súľov-Hradná (33 km J)
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica (37 km V)
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica (37 km V)
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
diskusia (0)
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá (38 km J)
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá (38 km J)
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie (39 km J)
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie (39 km J)
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
