NA ZAČIATOK
|
Jaskyňa driny 
Jaskyňa driny, Smolenice (32 km JZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. Je vytvorená je v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Dosahuje dĺžku 680 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Objavená v roku 1930. Pre verejnosť otvorená od roku 1935. V súčasnosti je sprístupnených 410 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa driny
Jaskyňa driny, Smolenice (32 km JZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. Je vytvorená je v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Dosahuje dĺžku 680 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Objavená v roku 1930. Pre verejnosť otvorená od roku 1935. V súčasnosti je sprístupnených 410 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Deravá skala
Plavecký Mikuláš (42 km JZ)
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu.
Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sien s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite.
diskusia (0)
|
Deravá skala
Plavecký Mikuláš (42 km JZ)
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu.
Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sien s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite.
diskusia (0)
|
Tmavá skala
Plavecký Mikuláš (42 km JZ)
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny. Vrchol je vo výške 410 m n. m. pod vrchom Polámané (611 metrov n. m.). Vznikla v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu po pukline S-J smeru. Na jej vzniku sa okrem erózie čiastočne uplatnila i korózia, čo dokazujú opracované vápence tvoriace jej výplň. Výplň jaskyne okrem fluviálnych sedimentov reprezentujú sintrové náteky a stalagnáty. V zadnej časti jaskyne sa vytvorili brčka.
Jaskyňa má veľký geomorfologický význam a predstavuje významnú paleontologickú lokalitu známu najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa. Dĺžka jaskyne je 31 m.
diskusia (0)
|
Tmavá skala
Plavecký Mikuláš (42 km JZ)
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny. Vrchol je vo výške 410 m n. m. pod vrchom Polámané (611 metrov n. m.). Vznikla v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu po pukline S-J smeru. Na jej vzniku sa okrem erózie čiastočne uplatnila i korózia, čo dokazujú opracované vápence tvoriace jej výplň. Výplň jaskyne okrem fluviálnych sedimentov reprezentujú sintrové náteky a stalagnáty. V zadnej časti jaskyne sa vytvorili brčka.
Jaskyňa má veľký geomorfologický význam a predstavuje významnú paleontologickú lokalitu známu najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa. Dĺžka jaskyne je 31 m.
diskusia (0)
|
Limbašská vyvieračka 
Limbach (65 km JZ)
V doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom sa nachádza občasná vyvieračka, ktorý geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Geologicky sa viaže na okraj úzkeho vápencového pruhu tiahnúceho sa severojužným smerom v dĺžke 1 km na styku s kryštalickými horninami Malých Karpát. Podzemný krasový systém medzi Košariskami a Medenými Hámrami vznikol alochtónnym tokom tečúcim spod juhovýchodného úpätia Volhoviska.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Limbašská vyvieračka
Limbach (65 km JZ)
V doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom sa nachádza občasná vyvieračka, ktorý geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Geologicky sa viaže na okraj úzkeho vápencového pruhu tiahnúceho sa severojužným smerom v dĺžke 1 km na styku s kryštalickými horninami Malých Karpát. Podzemný krasový systém medzi Košariskami a Medenými Hámrami vznikol alochtónnym tokom tečúcim spod juhovýchodného úpätia Volhoviska.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
|
