NA ZAČIATOK
|
Pútnická kaplnka Panny Márie
Pútnická kaplnka Panny Márie, Nová Baňa (9 km JZ)
Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácna a zákonom chránená Sekvoja mamutia.
diskusia (0)
|
Pútnická kaplnka Panny Márie
Pútnická kaplnka Panny Márie, Nová Baňa (9 km JZ)
Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácna a zákonom chránená Sekvoja mamutia.
diskusia (0)
|
Súsošie najsvätejšej Trojice
Súsošie najsvätejšej Trojice, Nová Baňa (9 km JZ)
Súsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843 - 1847 od. J. Neuschla-Faragóa. Obnovené bolo v roku 1927 Ľ. Mackom. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami, zakončené archivoltami. Nad nimi prebieha vlis so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927.
diskusia (1)
|
Súsošie najsvätejšej Trojice
Súsošie najsvätejšej Trojice, Nová Baňa (9 km JZ)
Súsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843 - 1847 od. J. Neuschla-Faragóa. Obnovené bolo v roku 1927 Ľ. Mackom. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami, zakončené archivoltami. Nad nimi prebieha vlis so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927.
diskusia (1)
|
Mestská radnica
Mestská radnica, Nová Baňa (9 km JZ)
Architektonickou dominantou Novej Bane je budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Mestská radnica
Mestská radnica, Nová Baňa (9 km JZ)
Architektonickou dominantou Novej Bane je budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Botanická záhrada
Botanická záhrada, Banská Štiavnica (17 km V)
Otvorené je nepretržite.
Záhradu o rozlohe 3,5 ha vysadili v rokoch 1838 1861. Na jej výsadbe a zveľaďovaní sa podieľali vysokoškolskí profesori, najmä R. Feistmantel, K. Wagner, F. Illés, Ľ. Fekete, E. Vadas.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Botanická záhrada
Botanická záhrada, Banská Štiavnica (17 km V)
Otvorené je nepretržite.
Záhradu o rozlohe 3,5 ha vysadili v rokoch 1838 1861. Na jej výsadbe a zveľaďovaní sa podieľali vysokoškolskí profesori, najmä R. Feistmantel, K. Wagner, F. Illés, Ľ. Fekete, E. Vadas.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Súsošie Panny Márie
Súsošie Panny Márie, Banská Štiavnica (17 km V)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
diskusia (0)
|
Súsošie Panny Márie
Súsošie Panny Márie, Banská Štiavnica (17 km V)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
diskusia (0)
|
Budovy Baníckej a lesníckej akadémie
Budovy Baníckej a lesníckej akadémie, Banská Štiavnica (17 km V)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Budovy Baníckej a lesníckej akadémie
Budovy Baníckej a lesníckej akadémie, Banská Štiavnica (17 km V)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Banskoštiavnické tajchy
Banskoštiavnické tajchy, Banská Štiavnica (17 km V)
V banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16.storočia do polovice 19.storočia unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží - tajchov s celkovým objemom 7 miliónov m3, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Banskoštiavnické tajchy
Banskoštiavnické tajchy, Banská Štiavnica (17 km V)
V banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16.storočia do polovice 19.storočia unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží - tajchov s celkovým objemom 7 miliónov m3, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Arborétum Kysihýbel
Arborétum, Banská Štiavnica (17 km V)
Jedinečná pokusná lesnícka plocha s porastom rýchlorastúcich cudzokrajných drevín, sekvojovcov mamutích a tiež ďalších druhov domácich a cudzokrajných drevín vysadených v malom arboréte nazývanom Feistmantelova záhrada.
Arborétum založil v roku 1900 asistent na Baníckej a lesníckej akadémii J.Tužoň na ploche 7,73 ha. Arborétum je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche je vysadených celkom 282 druhov a foriem drevín, ktoré pochádzali z rozličných oblastí severnej pologule. Najviac sa vysádzali dreviny z oblasti Severnej Ameriky.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Arborétum Kysihýbel
Arborétum, Banská Štiavnica (17 km V)
Jedinečná pokusná lesnícka plocha s porastom rýchlorastúcich cudzokrajných drevín, sekvojovcov mamutích a tiež ďalších druhov domácich a cudzokrajných drevín vysadených v malom arboréte nazývanom Feistmantelova záhrada.
Arborétum založil v roku 1900 asistent na Baníckej a lesníckej akadémii J.Tužoň na ploche 7,73 ha. Arborétum je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche je vysadených celkom 282 druhov a foriem drevín, ktoré pochádzali z rozličných oblastí severnej pologule. Najviac sa vysádzali dreviny z oblasti Severnej Ameriky.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
