NA ZAČIATOK
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto (11 km S)
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
diskusia (0)
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto (11 km S)
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
diskusia (0)
|
Suľovské skaly 
Súľov-Hradná (16 km JZ)
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Suľovské skaly
Súľov-Hradná (16 km JZ)
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie (24 km JZ)
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie (24 km JZ)
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá (27 km JZ)
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá (27 km JZ)
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jánošíkové diery 
Jánošikové diery, Terchová (31 km SV)
Jánošikové - Horné diery predstavujú tiesňavu medzi Veľkým (1610 m n. m.) a Malým Rozsutcom (1343 m n. m.) Malej Fatry. Nachádza sa tu bohatá skalná výzdoba, ktorá je umocnemá mnohými vodopádmi sprístupnenými rebríkmi, lávkami a reťazmi.
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Jánošíkové diery
Jánošikové diery, Terchová (31 km SV)
Jánošikové - Horné diery predstavujú tiesňavu medzi Veľkým (1610 m n. m.) a Malým Rozsutcom (1343 m n. m.) Malej Fatry. Nachádza sa tu bohatá skalná výzdoba, ktorá je umocnemá mnohými vodopádmi sprístupnenými rebríkmi, lávkami a reťazmi.
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Korňanský ropný prameň
Korňa (31 km SZ)
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
diskusia (0)
|
Korňanský ropný prameň
Korňa (31 km SZ)
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica (31 km SV)
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica (31 km SV)
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
diskusia (0)
|
Mojžišove pramene
Terchová (32 km V)
Veľmi zaujímavé pramene v nadmorskej výške 1250 metrov, ktoré vytekajú priamo z kolmej steny vrchu Hromové. Pramene napájajú Šútovský vodopád a Šútovský potok. Nie sú ovplyvňované poveternostnými podmienkami a majú aj v čase sucha dostatok vody.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Mojžišove pramene
Terchová (32 km V)
Veľmi zaujímavé pramene v nadmorskej výške 1250 metrov, ktoré vytekajú priamo z kolmej steny vrchu Hromové. Pramene napájajú Šútovský vodopád a Šútovský potok. Nie sú ovplyvňované poveternostnými podmienkami a majú aj v čase sucha dostatok vody.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
